Matej Hrebenda, podľa ktorého je pomenovaný i náš Matej, bol nevidiaci kníhkupec, ktorý rozširoval slovenské i české knihy, taktiež spisovateľ a národný buditeľ.
Matej Hrebenda sa narodil 10.3.1796 v Rimavskej Píle. Ako dieťa nemohol chodiť do školy, nakoľko jeho otec nemal trvalé zamestnanie a upadol do biedy, preto sa musel živiť i vzdelávať sám. Mal však vrodenú očnú vadu a zrak sa mu časom zhoršoval až nakoniec v pätnástich rokoch úplne oslepol. I napriek tomu však veľmi rád čítal a keď už toho sám nebol schopný, chodil od domu do domu, z dediny do dediny a prosil ľudí, aby mu knižky čítali. Čo mu však bolo ubraté na zraku, to mu bolo vynahradené na pamäti. Prvá manželka, s ktorou mal dve deti, umrela na choleru, neskôr sa znova oženil s Annou Choljavou, ktorá však bola chromá na nohy. No obaja boli podľa jeho slov šťastní a spokojní, lebo hoci nič nemali, nič im ani nechýbalo.
Do pamäte ľudí sa zapísal najmä ako rozširovateľ slovenských a českých kníh, ktoré ľuďom nielen predával, ale šíril i osvetu a kultúru čítania kníh. V tomto období bolo čítanie kníh považované za výsadu vzdelancov a nič pre obyčajný ľud. S knihami pochodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Taktiež knihy zachraňoval pred spálením, roztrhaním, čím sa pričinil aj o vybudovanie knižníc. Matici slovenskej pri jej založení daroval mnoho cenných titulov, Slovenskému gymnáziu v Revúcej zas daroval všetky svoje úspory ako aj celú knižnicu. Popri svojich cestách zbieral aj ľudové piesne, ktoré mu pomáhal zapisovať jeho pomocník, pre činnosť škôl a kultúrnych inštitúcií získal na svojich cestách finančné prostriedky.
Hovorieval „Nemám nič, nežiadam nič.“